Z hľadiska založenia tejto školy sú významné aj roky predchádzajúce, vďaka ktorých som mohla v roku 2011 založiť súčasnú školu.

Patrím medzi tých šťastlivcov, ktorí už v útlom veku, v mojom prípade ako desaťročná, som sa rozhodla byť učiteľkou vo svojom rodisku. Štúdium na husliach som absolvovala na Konzervatóriu v Bratislave, pod vedením p. profesorky Márii Karlíkovej. Na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave som ukončila magisterské štúdium so špecializáciou hry na husliach, v hudobnom odbore. Od roku 1979 až do roku 2011 som pracovala na ZUŠ v Štúrove. Počas môjho 19-ročného pôsobenia riaditeľky, škola získala čestný názov ZUŠ Ferenca Liszta. Počas pätnástich rokov sme organizovali Hudobné dni, ktoré sme realizovali na podporu obnovenia mostu Márie Valérie v Štúrove. Bezmála 10 rokov som viedla ľudový sláčikový súbor Tücsök, ktorý spolupracoval s detským folklórnym súborom Kisbojtár. Sláčikový súbor získal mnohé významné domáce i zahraničné ocenenia. Dlhé roky som bola členkou Komorného orchestra slovenských učiteľov, ako aj orchestra starej hudby Strigonium Consort.  Spevácky zbor Stilla Pectus , ktorého som dirigentkou, získal taktiež mnohé významné ocenenia. Počas môjho pôsobenia v spomínaných orchestroch a v speváckom zbore, som sa zúčastnila, alebo organizovala množstvo zahraničných koncertov, festivalov a súťaží, ako napr.: Taliansko – Rím, Španielsko – Kanárske ostrovy, Teneriffe,  Rakúsko – Gaming,  Nemecko – Kaiserslautern, Blankenburg,  Poľsko – Krakov, Klobuck,  Česko – Praha,  Rumunsko – Sepsiszentgyörgy, Kézdivásárhely a samozrejme Maďarsko – Budapest, Debrecen, Miskolc, Pécs, atď. Takto získané skúsenosti umožnili nadviazať a úspešne udržiavať spoluprácu s umelcami, s hudobnými inštitúciami a umeleckými školami.

Vďaka týmto skúsenostiam a húževnatosti som dokázala zriadiť Súkromnú ZUŠ v ďalšej etape môjho života. Cieľavedome som sa snažila vytvoriť príležitosť pre deti v Mužle i v okolitom regióne, pre vývoj ich umeleckej kreativity.

Zmeny v spoločnosti  v ostatných rokoch sa odrazili na úbytku citovosti ľudí, na úbytku kapacity mať životnú energiu naplnenú citom. Je to odrazom kladenia prílišného dôrazu na intelektualizáciu človeka a jeho elektronickú gramotnosť. Dôsledky evidentne badáme na rodine i škole, ba možno povedať, že dnešné kultúrne hodnoty spoločnosti nepreferujú zabezpečenie kvality života v budúcnosti. Rozum a cit sa dajú postaviť vedľa seba. Využiť sa dá vzájomná synergia tejto výnimočnej dvojice. Pokúsme sa o to, aby sa žiaci učili nielen prechádzať životom, ale aby ich výchovné pôsobenie umenia viedlo k zmysluplnému tráveniu voľného času. Nech sa umenie stane zdrojom zážitku a tiež možnosťou žiť svoj vlastný život tvorivo. Nechajme umenie pôsobiť na tvorivú sebarealizáciu, dajme možnosť mladému človeku odborne, ľudsky i emocionálne dozrievať.

Našim cieľom je pedagogický prístup odstraňujúci orientáciu záujmu učiteľa iba na evidentne nadaného žiaka a uplatňovať diferencovaný a individuálny prístup k žiakovi a v zmysle priority výchovy pred vzdelávaním. Prínos pre žiakov, rodičov, učiteľov i pre celú spoločnosť v zmysle načrtnutého nemožno očakávať ihneď, až budúce generácie budú mať možnosť hodnotiť úspešnosť snahy všetkých zúčastnených individualít.

Mgr. Katarína Pappová, DiS.art.